Všetci poznáme tie krúšne časy v sovietskej socialistickej republike, kedy nebolo možné nájsť v pieskovisku tonu injekčných striekačiek heroínu, a ani triviálne zohnať Hawaii skank zatelefonovaním na telefónne číslo Rudimu, čí zájsť vedľa do vchodu k susedovi po uvarený perník... Či už máme tieto poznatky zo skúseností (tí starší) alebo z rozprávania našich rodičov, jedno je isté – zábava v tom období nebola tak bujará ako dnes a aj to lozenie po stromoch s kamarátmi vás jedného dňa na sklonku plnoletosti omrzí. Koníčky a záľuby bolo potrebné hľadať inde a vďaka existencii rôznych Centrumov voľného času, krúžkov, a najrôznejších druhov športových aktivít, sa (čuduj sa svete) dal čas strávený mimo školy plnohodnotne využiť. Ja osobne to kvitujem, nakoľko sa z bytosti biologických stávali oveľa jednoduchšie bytosti spoločenské (rozumej proces socializácie). Aj vďaka tomu dnes poznáme množstvo športovcov a umelcov, ktorí sú známi po celom svete. Dnes je ale situácia iná, talenty sa nehľadajú, ale naopak sa „vytvárajú“ spomedzi detí rodičov, ktorí si to môžu dovoliť (viď mladí hokejoví reprezentanti).

 

Tak či onak, moji rodičia ma od malička zamestnávali rôznymi mimoškolskými aktivitami podľa vzoru svojho „mládí“ a tak som sa stal (niekedy postupne, niekedy paralélne) členom klubu mladých modelárov, maliarskeho krúžku, karate klubu, hokejového klubu, klubu hádzanárov atď. Niekde som vydržal dlhšie, niekde kratšie, no odvšadiaľ som si niečo odniesol. V súčasnosti sa kvôli môjmu „pokročilému“ veku a maximálnej časovej vyťaženosti venujem iba posilňovaniu, rekreačnému boxovaniu a nejakým kardio cvičeniam v podobe večerného behu, či bicyklovaniu. Tento príspevok je ale skôr zameraný na moje  umelecké prvotiny, to ako sa mi vodilo v procese zdokonaľovania maliarskych techník a vôbec – chválením sa mojimi výsledkami J Prešiel som si 2 krúžkami výtvarnej, nejaké 3 roky som  chodil aj do Ľudovej školy umenia, no nakoľko som nebol spokojný s úrovňou výučby, zanechal som to. Zvyšujúce sa množstvo povinností čoraz viac ukrajovalo z môjho voľného času a tak som dospel do štádia, kedy sa kresleniu už vôbec nevenujem (vyjadrené matematicky pre ITčkarov –> nepriama úmera = čím viac povinností, tým menej času na kreslenie). A tak oprašujem tieto niekoľko rokov staré obrázky, aby som vám ukázal, ako sa mi svojho času (ne)darilo. 

Prístupov 3402

Kvalita článku